Nízkoenergetické domy – Módny výstrelok, či existenčná nutnosť?

30.05.2013 23:17
Nízkoenergetické domy – Módny výstrelok, či existenčná nutnosť?

V poslednom čase stále viac čítame o nízkoenergetických domoch. Všetci dodávatelia nám hovoria, aké sú výborné a ako ich potrebujeme. JE to ďalší z marketingových blufov tejto doby, alebo existenčná nutnosť? Myslím si že to druhé. Ceny fosílnych palív neustále stúpajú, aj napriek aktuálne končiacej perióde jemného poklesu. Celosvetové zásoby sa pomaly ale isto zmenšujú a logicky to bude vytvárať tlak na ich cenu – bohužiaľ iba smerom nahor.  Na druhej strane naša energetická spotreba permanentne stúpa. A z opačnej strany tlak trhu producentov zariadení na úsporu energií.

Osobne si myslím, že začať nízkoenergetickým domom je rozumná a pragmatická voľba. Dom nestaviame na jeden či päť rokov, ale na podstatne dlhšiu domu. Mať poriadny dom dnes neznamená, že máme dom murovaný alebo nebodaj (ako sa stavali hrady) z kameňa. Trend ide k efektívnosti a zrýchľovaniu procesov. A preto prichádzajú aj na Slovensko montované nízkoenergetické stavby. Úmyselne som nepoužil slovo domy, lebo stavebné tieto systémy umožňujú stavať aj viacpodlažné bytové domy,  prevádzkové objekty a taktiež menšie polyfunkčné centrá či hotely.

Čo je to nízkoenergetický dom: stavba, ktorá spĺňa parametre tepelnej izolácie na určitej (normou stanovenej) úrovni. Sem sa počítajú tepelnoizolačné vlastnosti obvodových múrov, strechy, základov a taktiež okien a dverí, ktoré sú tradičnou achylovou pätou týchto stavieb. Pri nízkoenergetickom dome to tak nepociťujeme aj keď si treba dávať pozor na argumentáciu dodávateľa, lebo priplatiť sa oplatí – je to jednorazový náklad, ktorý sa na tepelných úsporách a komforte bývania odrazí.

Druhou časťou nízkoenergetického domu – zaradenia do kategórie energetickej náročnosti stavby je systém vykurovania. V tomto prípade je to viac ako polovica hodnotenia a preto je tejto oblasti nutné venovať náležitú pozornosť. Je si treba uvedomiť, že kategorizácia stavby sa počíta v spotrebe domu na meter štvorcový a rok. V prípade použitia klasických radiátorov (ako investične najlacnejšej možnosti), ktoré pracujú s teplotou vo vykurovacom systéme na úrovni 70 stupňov Celzia je spotreba rádovo vyššia ako pri teplovodnom podlahovom vykurovaní, ktoré je (samozrejme) investične drahšie, ale pracuje s teplotou vo vykurovacom systéme na úrovni 45 až 55 stupňov Celzia.  A ešte tu máme aj druhy podlahového vykurovania, ktoré sú vyslovene navrhované do nízkoenergetických až pasívnych stavieb a tie pracujú s teplotou vo vykurovacom systéme na úrovni 30 až 35 stupňov Celzia. Zbežné porovnanie prevádzkových teplôt jednotlivých vykurovacích systémov ukáže ako je to so samotnou spotrebou… Ono pri stavbe domu platí jedna zásada: investičné náklady sa dajú rozložiť, alebo presunúť medzi jednotlivými komponentmi stavby a zariadenia. Ale prevádzkové náklady ako sú mesačné faktúry od dodávateľov médií či energií – to je ten zabijak! To je moment, kde si staviteľ musí naozaj dobre uvážiť, že aký príjem bude mať napríklad na dôchodku a čo všetko si bude môcť dovoliť. Ešte nám k týmto systémom pribudli zariadenia na získavanie slnečnej a zemskej energie (solárne kolektory na predohrev a tepelné čerpadlá), ktoré pri optimálnej konfigurácii systému dokážu ušetriť nemalé prostriedky. V tomto prípade použijem slogan niektorých dodávateľov: „Slnko faktúry neposiela“. Ja k nemu dodávam: „a žiadna vláda zatiaľ tieto dodávky nezdanila“…

Základom všetkých týchto stavieb je poväčšine fabrická výroba, ktorá šetrí priamy čas na stavbe. V podstate môžeme hovoriť, že kým vyzreje základová doska domu, sú  vo fabrike vyrobené a pripravené všetky  dielce domu, ktoré sa po preprave na stavbu iba poskladajú ako skladačka (samozrejme je to odborná práca a žiadne väčšie lego). Stavba rodinného domu – hovoríme o vytvorení skeletu, lebo klasický pojem „hrubá stavba“ v tomto prípade neplatí, lebo montované domy majú v paneloch z výroby už viac činností, súčastí a častí ako obyčajná hrubá stavba pri murovanom dome. A začínajú sa dokončovacie práce. Rozvody elektriny do predpripravených vedení, ktoré boli už inštalované do jednotlivých dielcov – panelov vo výrobe a tak isto aj voda a odpad. Externá fasádna úprava – podľa typu panelu sa buď nanáša priamo na vonkajšiu stranu panelu (čo zvykne byť  OSB doska), alebo sa panel z vonkajšej strany ešte zateplí fasádnym polystyrénom a na ten ide exteriérová omietka.  Z vnútornej strany, po inštalácii elektro rozvodov, sietí a vykurovania, prichádza na rad vnútorná stierka alebo omietka. To isté stropy a môže sa dom začať zariaďovať: technológie, kúpeľňa, kuchyňa, toaleta, podlahoviny a máte hotovo… Keby to bolo také rýchle ako sa to číta… Ale základom je, že stavba domu nad základovú dosku trvá v priemere od 2 do 8 týždňov, podľa veľkosti a zložitosti stavby a tiež použitej konkrétnej technológie. Základová doska / základové pásy tam je prácnosť okolo päť až desať dní a nasleduje najhoršia fáza: čakanie na vyzretie základov – v tomto prípade ste vystavení na milosť a nemilosť počasiu – od jedného do štyroch mesiacov! Jediné riziko pri montovaných nízkoenergetických stavbách, ktoré sa väčšinou realizujú suchými technológiami, je betónovanie základov a prípadne podláh. Preto sa vo väčšine prípadov používajú suché prefabrikáty aby sa minimalizovalo použitie mokrých stavebných materiálov. V poslednom čase už aj výrobcovia podlahových vykurovaní prišli so suchými systémami, kde je absolútne vylúčená potreba betónu či iného liateho materiálu.

Na záver by som dodal iba niekoľko postrehov a myšlienok. Stavia sa rôzne a prístup investorov je rôzny. Niekto chce šetriť, niekto tvrdí, že šetriť nemôže a niekomu je to jedno. Rozhodnutie v akom dome chcem JA bývať je výsostne individuálne. Pre nízkoenergetické stavby hovorí niekoľko faktorov, vďaka ktorým si získali za posledných  sto rokov veľkú obľubu a permanentne zväčšujú svoj podiel na trhu. Sú rýchle – do domu sa môžete nasťahovať do pol roka od prvého relevantného pokynu (napr. podpísanie objednávky). Šetria energie. Sú lacnejšie ako konvenčné (murované) stavby. Všeobecne platí, že migrácia obyvateľstva za prácou a nový prístup k životu ukazujú aj nové smerovanie prístupu k povestnému „môj dom, môj hrad“ – „toto tu staviam aj pre svoje pravnúčatá“… Slovensko je plné krásnych a veľkých (a nenažraných) domov, s ktorými ich majitelia majú vo svojom veku iba problémy. Ale taká bola doba. Dnes deti idú do sveta a naozaj veľký dom potrebujeme na určité obdobie života. Ale keď ho už raz máme, tak ho treba živiť. Preto ako jediné logické vyústenie vidím striedmosť vo veľkosti domu (každý rodinný dom má letnú obývačku skoro vo veľkosti pozemku), lebo každý jeden meter štvorcový domu si pýta svoje náklady. A samozrejme logika veci – mladí majú svoj vkus – staviam hlavne pre seba a deti… OK. Zdedia dom, ale čo s ním a z neho urobia…  A to sú práve tie argumenty, ktoré hovoria v prospech týchto stavieb.

 

Kontakt

Izolácie stavieb č.464.
Rohožník 906 38
IČO - 46115471
DIČ - 2023268973
DIČ DPH - SK2023268973
tel: + 421 905 543 430, Obchodné oddelenie
tel: + 421 905 504 256, Stavba 1
tel: + 421 915 999 027, Stavba 2
tel: + 421 919 219 963, Servis
tel: + 421 905 579 804, Doprava
info@izolaciestavieb.sk